Kto nič nevidí, musí počuť. V značne neviditeľnom svete, ktorý sa v hĺbke niekoľkých metrov stráca z očí, sa tóny stávajú najdôležitejšou komunikáciou. Veľryby sa dorozumievajú rozmanitými zvukmi, od piskotu po dunivé hučanie. Niektoré druhy ich používajú k vlastnej orientácii v podmorskom priestore - zvuk sa odráža od objektov čím im umožňuje utvoriť si presný obraz o tom, čo sa okolo nich nachádza.

Väčšina vedcov však verí, že veľryby používajú prevažne zvukové signály. Niektoré druhy ich používajú aj k vlastnej orientácií v podmorskom priestore. Tejto schopnosti sa hovorí echolokácia. Podobne ako netopiere “vidia” v tme. Vďaka vysoko vyvinutému sluchu používajú veľryby pravdepodobne zvuk taktiež pri lákaní partnera, odohnaní rivalov, dorozumievaní sa v rámci sociálnej skupiny alebo medzi viacerými skupinami, pri navigácií a pri hľadaní potravy.

Vráskavec myšok vydáva zvuky pod hladinou ľudskej počuteľnosti, ktoré sa v oceánoch rozliehajú na veľké vzdialenosti.

Veľmi známe sú aj spevy vráskavca dlhoplutvého, ktoré vyludzuje počas rozmnožovania. Sú to hlboké, tajuplné melódie, tieto vráskavce putujú tisíce kilometrov z antarktických oblastí do tropických, kde počas niekoľkých týždňov prebiehajú ich „koncerty“. Tento súbor zvukov má pevnú štruktúru viet, tém a melódií. Posledná pieseň z predošlého roku slúži ako predloha pre skladby v novom roku. Niekedy dokonca naviažu presne tam, kde minulý rok skončili! Dokonca majú aj svoje obľúbené „hity sezóny“!

Vráskavec dlhoplutvý môže usporiadať aj svoj sólo koncert, ktorý trvá niekoľko dní. Veľryby vytvárajú milióny tónov, spievajú každý deň, deň za dňom, rok za rokom. Piesne si odovzdávajú z generácie na generáciu, bez toho, aby si ich čo len jedinýkrát zaznamenali na papier, napísali kriedou na tabuľu, či uložili na disketu...
Veľrybie gejzíry: Jedným z najlepších spôsobov vyhľadávania veľkých veľrýb na otvorenom mori je pozorovanie veľrybích gejzírov. Ku gejzírom dochádza pri vydychovaní: po prudkom explozívnom výdychu nasleduje mohutný nádych a mrak vodných kvapiek, ktoré sa v tej chvíli tvoria nad ich hlavami. Skúsený pozorovateľ/ka je schopný/á podľa gejzíru rozlíšiť rôzne druhy veľrýb, rovnako ako podľa veľrybieho chrbta.

Plieskanie plutvami: Veľryby sa často prevaľujú na vodnej hladine, pričom silno plieskajú chvostovou plutvou o vodu. Vráskavce dlhoplutvé niekedy “ležia” na chrbte mávajúc oboma plutvami vo vzduchu, pričom s nimi súčasne plieskajú o vodu. Rovnako ako skákanie, je príčina tohto správania nejasná.