Vráskavec myšok
Latinský názov: Balaenoptera physalus
- Dĺžka: samice až 23 m, samce do 20 m
- Hmotnosť: 40 – 70 ton
- Výskyt: všetky svetové moria, vyhýba sa však oblastiam plávajúcich krýh
Popis:
Vráskavec myšok má dlhé, hydrodinamické telo, ktoré mu umožňuje dosiahnuť rýchlosť až 40 kilometrov za hodinu. Je teda najrýchlejšie plávajúcim druhom medzi všetkými veľrybami. Dĺžkou tela sa radí za vráskavca obrovského. Je to prototyp tej skupiny vráskavcovitých veľrýb, ktorá sa vyznačuje malou chrbtovou plutvou, ktorú má posunutú dozadu, a roztiahnuteľným hrdelným vakom, ktorý môže pri love koristi mnohonásobne zväčšiť svoj objem. Hlavu má zhora sploštenú, jej spodná zaoblená strana sa dopredu zužuje. Hrdlo a pravá polovica spodnej čeľuste sú svetlo sfarbené, ľavá časť spodnej čeľuste je tmavá. Vysvetlenie tohto javu zatiaľ nepoznáme, vedci sa domnievajú, že ide o istý druh maskovania, ktoré myšokovi umožní priblížiť sa ku koristi.
Potrava:
Na začiatku jari podnikajú tieto vráskavce dlhé cesty, ktoré smerujú k polárnym vodám bohatým na potravu. Živia sa všetkým od antarktického krilu (drobných kôrovcov) až po malé druhy tresiek, sépií, sardel, či sardiniek. Do široko otvorenej papule naberie vodu s potravou, pričom sa mu roztiahne hrdlo a následne cez rohovité kostice vodu z papule vytlačí a zachytenú korysť prehltne.
Správanie:
Vráskavec myšok je najspoločenskejším príslušníkom celého rodu. Ak je v okolitom mori dostatok potravy, združujú sa tieto vráskavce až do stočlenných skupín. Najčastejšie však v mori stretávame skupiny šiestich až štrnástich zvierat, medzi ktorými sú samice, samce aj mláďatá. Tieto vráskavce putujú každý rok tisíce kilometrov, od oblastí rozmnožovania okolo rovníka do studených polárnych morí bohatých na potravu. Zatiaľ čo ostatné druhy veľrýb tiahnu od rovníka každoročne rovnakým smerom, jednotlivé myšoky sa často pridružujú k inému stádu, a potom namiesto na sever putujú k brehom Antarktídy. V každej skupine myšokov existujú veľmi úzke príbuzenské zväzky. Zvieratá sa navzájom dorozumievajú zvláštnym “jazykom“, ktorý tvoria zvuky s nízkou frekvenciou. Každý tón trvá približne sekundu a myšoky ich vysielajú niekoľko sa minútu. Predpokladá sa, že sa týmito tónmi informujú o vzájomnej polohe a aj o svojom “hodnostnom zaradení” v skupine. Vráskavec myšok sa dokáže ponoriť až do hĺbky 250 metrov a pod hladinou vydrží 25 minút.
Rozmnožovanie:
Párenie myšokov sa odohráva počas zimných mesiacov v tropických vodách. Zásnubné rituály pripomínajú skôr hry. Samce si chránia samice svojej skupiny pred mladými samcami, ktorí sa približujú v skupinách či osamotene. Samica sa pári raz za dva roky a po 11,5 mesačnej gravidite privedie na svet jedno mláďa, ktoré pri narodení váži 3,5 tony a dosahuje dĺžku 6,5 metra. Často sa v blízkosti rodiacej matky zdržiava ešte jedna samica, ktorá mláďaťu pomáha dostať sa na hladinu, aby sa mohlo prvý raz nadýchnuť.
Lov:
V 20. storočí bolo komerčným lovom zabitých okolo 704 000 jedincov. Vráskavec myšok je vyhľadávaný najmä kvôli tuku a mäsu, ktoré sa tiež stalo dôležitou komoditou pri obchodovaní. Jeho prudký pokles populácie zastavil až zákaz komerčného lovu veľrýb, ktorý vydala IWC (Medzinárodná veľrybárska komisia) v roku 1986. Island, Japonsko a Nórsko však tlačia na IWC kvôli opätovnému povoleniu komerčného lovu vráskavca myšoka z dôvodu jeho relatívne veľkých populácií v severných vodách. Niektorí biológovia veria, že počet jedincov vráskavca myšoka sa zvyšuje, prežitie jeho populácie však stále závisí od ochrany a udržateľného lovu.