Vráskavec dlhoplutvý

 Latinský názov: Megaptera novaeangliae 

• Dĺžka: 13 – 14 m (samice sú väčšie ako samce)
• Hmotnosť: 25 – 30 t
• Výskyt: svetový oceán, otvorené moria

 Popis:

Táto “menšia” veľryba je na vrchnej časti tmavomodrá, na spodnej strane máva svetlé alebo biele škvrny. Jej atletické telo jej umožňuje vymrštiť sa nad hladinu. Charakteristickým znakom sú dlhé plutvy, ktoré dosahujú dĺžku rovnú tretine dĺžke jej tela. Tiež má zaijímavú chvostovú plutvu v tvare motýľa a chrbtovú plutvu, ktorá vyzerá ako hrb (je to jedným z dôvodov, prečo sa v angličtine nazýva „Humpback Whale“ = hrbatá veľryba. Voči svojej veľkosti má vráskavec dlhoplutvý dostatočne hrubú vrstvu podkožného tuku. 

Rozmnožovanie: 

Pre vráskavca dlhoplutvého sú charakteristické polygamné partnerstvá, kde samci zvádzajú agresívne boje o získanie samice. Pri tomto druhu bolo niekoľkokrát pozorované párenie, pri ktorom samec a samica najskôr plávajú spolu rovnakým smerom, neskôr sa začnú okolo seba otáčať a prepletať plutvami. Potom sa obaja ponoria a naraz “vystrelia” nad hladinu pričom sú k sebe otočení vnútornou časťou tela. Mláďa sa ako u ostatných veľrýb rodí v teplých subtropických až tropických vodách a pri narodení meria približne 4 až 5 metrov.  

Správanie: 

Vráskavec dlhoplutvý žije v skupinách, počas roku migruje medzi chladnými vodami pri póloch bohatými na potravu a teplými tropickými vodami, kde privádzajú na svet potomstvo. Je to výnimočne „výrečný“ druh, vyludzuje početné zvuky, časť z nich pravdepodobne slúži na koordináciu pri chytaní potravy. V zimných rozmnožoviskách vydávajú samotárske samce dlhé, zložité série udivujúco rozmanitých zvukov.

Pri plávaní sa môže pohybovať až rýchlosťou 27 km/hod., v skupinách však plávajú pomalšie, dosahujú rýchlosť len 4 až 14 km/hod. Ponárajú sa do hĺbky približne 6 až 7 metrov a pod vodou vydržia 15 až 20 minút. Obľúbené u tejto veľryby je plávanie na chrbte a striedavé udieranie po hladine prednými plutvami.

Potrava: 

Keďže patrí medzi kosticovce, v papuli má namiesto zubov mohutné kostice, pomocou ktorých filtruje z vody planktón. Živí sa však tiež rybami, na ktorých lov používa rozmanité lovecké techniky. Spolupracuje v malých skupinách, ktorých členovia vypúšťajú vzduchové bubliny v podobe záclon alebo valcov, čím uväzňujú húfy rýb. 

Lov: 

Od roku 1985 je vráskavec dlhoplutvý chránený Medzinárodnou veľrybárskou komisiou. Začiatkom 20. storočia boli tieto veľryby lovené vo veľkom najmä kvôli tomu, že zvykli plávať do plytkých vôd veľmi blízko brehov. Medzi rokmi 1910 a 1916 bolo na severnej pologuli ulovených viac ako 60 000 jedincov a enormné čísla dosahoval aj lov v 30. a 50. rokoch 20. storočia. Odhaduje sa, že dnes žije okolo 6 000 vráskavcov dlhoplutvých a to najmä na západe severnej časti Atlantického oceánu.