Vorvaňovec veľký

Latinský názov: Berardius bairdii

•  Dĺžka: 10– 12 m
• Hmotnosť: cca 9 ton
• Výskyt: severná časť Tichého oceánu

Popis:

Priemerná dĺžka samca vorvaňovca veľkého je 10,3 metra, samica býva cca o 1 meter väčšia. Patria medzi stredne veľké veľryby a väčšinou sa zoskupujú s väčšími veľrybami. Prevláda u nich modrošedá farba s hnedastým nádychom, spodnú časť tela majú bledšiu s troma bielymi škvrnami – na krku, medzi putvami a na bruchu blízko konečníka. Majú dlhé valcovité telo a charakteristický zobák vytvorený spodnou sánkou, ktorá vytŕča asi o 10 cm. Vorvaňovec má dva páry zubov – jedny dlhšie, vyčnievajúce a druhé kratšie, narastajúce len do dĺžky 5 cm. Taktiež má jeden pár brušných plutiev, ktoré sú asi 30 cm dlhé a umiestnené až ku koncu tela. Na tele mnohých jedincov sa môžu vyskytovať oválne jazvy, ktoré sú spôsobené parazitickými kôrovcami. 

Správanie: 

Vorvaňovce sa zdržiavajú v menších skupinách so 6 až 30 členmi, ktoré sú vedené jedným väčším samcom. Kvôli tejto vodcovskej pozícii dochádza medzi samcami k rivalite, čo dokazujú aj časté jazvy na chrbte a po bokoch.

Pod vodou vydržia aj vyše hodiny, pred dlhším ponorom sa väčšinou 3- až 4-krát vynoria nad hladinu v 10-20 sekundových intervaloch. 
 

Potrava: 

Tieto veľryby sú výbornými potápačmi a za svojou potravou, ktorú tvoria ryby, chobotnice alebo kraby, sú ochotní sa ponoriť do veľkých hĺbok. 

Rozmnožovanie: 

Samec vorvaňovca dosahuje pohlavnú dospelosť, keď dorastie približne do dĺžky 9,5 metra, u samice je to až 10 metrov. K páreniu dochádza v tepých vodách neďaleko Japonska a Kalifornie. Každé tri roky sa priemerne po 10 mesiacoch gravidity rodí samici jedno mláďa.  

Ochrana: 

Populácia vorvaňovca veľkého radikálne poklesla v 20. storočí, kedy bol lovený najmä pre mäso. Krajiny, ktoré sa najviac podielali na love tejto veľryby boli Japonsko, Kanada, Rusko a USA. Náhodnú smrť niekedy spôsobia aj rybárske siete, do ktorých sa zamotá, čo mu nedovolí vyplávať nad hladinu a nadýchnuť sa. Relatívne väčšie zastúpenie jedincov tohto druhu dnes závisí od jeho ochrany a udržateľného lovu (to znamená, že sa uloví menej jedincov, ako sa ich narodí). Hoci počet ulovených vorvaňovcov má klesajúcu tendenciu – v 50. rokoch to bolo okolo 300 jedincov za rok, v 80. až 90. rokoch sa každoročne ulovilo 50 – 60 jedincov a dnes ročný úlovok tvorí približne 1% z celkovej populácie, ešte stále je potrebné monitorovanie počtu vorvaňovca veľkého.